právny úkon

Legislatívny termín [?]

Oblasť:	právo, správne právo, občianske právo, trestné právo
Definícia:	prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú
Zdroj:	§ 34 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník).

---

Kontext:	Z ustanovenia § 34 Občianskeho zákonníka vyplývajú základné pojmové znaky právneho úkonu, ktorými sú vôľa, prejav vôle a zameranie vôle na právne následky, ktoré právna norma spája s prejavom vôle.
Zdroj kontextu:	Števček, M. ‒ Dulak, A. ‒ Bajánková, J. ‒ Fečík, M. ‒ Sedlačko, F. ‒ Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 ‒ 450. Komentár. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck 2019.
Príbuzné termíny:	spôsobilosť na právne úkony, právne skutočnosti, protiprávny úkon, absolútna neplatnosť, relatívna neplatnosť, plnomocenstvo, opomenutie, prejav vôle, zastúpenie
Cudzojazyčný ekvivalent:	cs: právní úkon, uk: правочин, ru: сделка
Poznámka:	Prejav vôle je platným právnym úkonom vtedy, ak vyhovuje všetkým zákonom stanoveným náležitostiam. Ak nie sú naplnené zákonom stanovené náležitosti, je právny úkon vadný. Vada právneho úkonu spôsobuje spravidla ako svoj následok neplatnosť právneho úkonu. Absolútna neplatnosť právneho úkonu, ktorý vznikol a existuje, je neplatnosť, ktorá pôsobí priamo zo zákona (bez ďalšieho, ipso iure), takže právne následky od počiatku nenastali. Absolútna neplatnosť pôsobí zásadne od začiatku (ex tunc), teda od okamihu vzniku právneho úkonu. Tejto neplatnosti sa môže dovolávať každý, kto má na tom právny záujem, ktorý preukáže v súdnom konaní. Relatívna neplatnosť právneho úkonu, ktorý vznikol a existuje, na rozdiel od absolútnej neplatnosti nepôsobí zo zákona, ale môže sa jej dovolávať len ten, kto bol právnym úkonom dotknutý. Právny úkon sa považuje za platný a spôsobuje právne následky rovnako ako platný úkon dovtedy, pokiaľ ten, kto je takýmto právnym úkonom dotknutý, sa neplatnosti právneho úkonu dôvodne nedovolá.